Ja tiez pridam svoje skusenosti pre blaho buducich generacii...
Co sa tyka uz spomenuteho systemu skusania, niektori ludia si stazovali na to, ze bolo malo casu na vypracovanie jednotlivych otazok, pretoze na prvu mate zhruba tu polhodinu, potom vas skusaju nejaku dobu, ale to skusanie samotne vam vlastne ubera cas z pripravy dalsej otazky. Nebol problem povedat, ze to este nemate hotove, u mna to vyslo nejak tak, ze som casu mal dost, ale moze vas to rozhodit.
Otazky:
Zlozitost/Vycislitelnost (inicialy JM... zeby Mlcek?) - Rekurzivne funkcie a rekurzivne spocetne mnoziny (nie je to priamo otazka z poziadavkov, nejak som mal proste rozpravat o danej teme), uz pri zadavani mi vravel, ze si mam pripravit vela prikladov, na co je to dobre. Zadefinoval som elementarne funkcie a operatory, vyznam operatorov(for, while), PRF,ORF,CRF, inkluzie a priklady funkcii, kvoli ktorym su inkluzie ostre, definoval som rekurzivne a r.spocetne mnoziny a uviedol som tam znenie tej dlhej vety o vlastnostiach r.s. mnozin. Na zaver som pridal nieco o halting probleme ako priklad vyuzitia celej tej teorie. Skusajuci si to pozrel, nemal nejake pripomienky a zacal sa pytat na tie priklady, tak som povedal ten halting problem, ekvivalenciu programov a este sa pytal, ci existuje funkcia, ktora nie je ani CRF - to som nejak previedol na TS a povedal, ze napriklad diagonalizacny jazyk. Toto mu stacilo, bolo to celkom v pohode.
Datovky (Surynek) - Triedenia vo vonkajsej a vnutornej pamati, mal som si vybrat z kazdeho jedno a dokazat jeho zlozitost. Tu som sa celkom zlakol, pretoze som sa celu tuto otazku ucil prehladovo stylom "mergersort,rozdelim, zlejem, nlongn, heapsort,halda,trham,nlogn" a ziaden konkretny dokaz, takze k tejto otazke sa urcite oplati nejaky sa naucit. Nastastie som si spomenul na merge sort cez master theorem, co som sa ucil na otazku rozdeluj a panuj, tak som to tam napisal aj so znenim master theorem. Tu sa ma pytal,ako by sa to dalo dokazat inak,tak som povedal ze substituciou (on vravel,ze este indukciou) a substituciu som mu musel ukazat. Este chcel vediet, ako presne prebieha zlievanie (chcel pocut, ze sa berie vzdy mensi prvok z kazdeho behu). Potom som povedal dve vety o heapsorte (halda v O(n), n krat trham + oprava -> nlogn). K vonkajsim triedeniam som popisal n-cestny algoritmus, napisal vzorec pre zlozitost a povedal, ktore pismenka v tom vzorci co znamenaju. Na zaver chcel, aby som dokazal zlozitost problemu triedenia, to som len tak slovne, nieco sa mu tam nepacilo ale moc som nepochopil co, nasledne chcel aby som mu to dokazal, kde som nebol schopny odvodit vysku stromu v zavislosti na pocte listov
Kazdopadne mi nakoniec povedal, ze to uz bolo nad ramec a len chcel vediet, ci viem pocitat... co zjavne neviem.
Objektove a komponentove systemy (Hnetynka) - Garbage collection. Napisal som predpoklady (+ zmienka o conservative GC), co je garbage, co live object, ze uvolnujem heap,kde sa berie root object, popisal reference counting, mark and sweep, copying a generational GC, v com su dobre a ake problemy riesia. Spytal sa ma este, na co je dobry konzervativny GC. To som nevedel, ale vraj na to, ze ked dostanem po niekom nejaky program, ktory pada a ma memory leaky a neviem co s tym, tak mozem ziskat cas na hlbsiu analyzu tym, ze prilinkujem k programu konzervativny GC. Na zaver este otazka, aky pristup sa pouziva v Jave, tu som povedal, ze som v dvoch clankoch cital nieco ine (Train a generational), on mi na to povedal, ze vraj generational, ale da sa zvolit iny nejakym parametrom. Celkovo pohodova otazka, ziadne detaily.
Distribuovane systemy (Tuma) - RPC. Po spravach z predosleho dna, kedy vraj na tomto jedneho cloveka vyhodil a druheho takmer tiez, sme sa o tom rozpravali v nasom brainstorming kruzku. Bohuvdaka. Celkom podrobne som popisal ako to cele funguje, predavanie parametrov, ze IDL je na interoperabilitu, zaklady namingu,nejake veci ohladom GC na server objektoch. Tuma si to precital a zacal sa ma pytat na detaily ohladom namingu - naco je dobre hierarchicke meno pre objekt (vravel som nieco o human-readability, ale chcel este daco ???), potom ako sa vlastne vykonava samotny bind mena k referencii v naming service (ci sa ako parameter bind dava objekt alebo nejaka ior, odpoved je vraj objekt???), potom nasledne ako to klient dostane z toho namingu, tu som povedal, ze si z toho spravi proxy. Chcel vediet, ci klient moze mat dve proxy na ten isty objekt, ci to ma vyznam a ci je schopny zistit, ze to su proxy pre ten isty objekt (tu som sa stratil, hovoril nieco o tom, ze server moze byt v dvoch roznych sietach a potom ma v ior rozne adresy serveru... kazdopadne netusim co je vlastne odpoved???). Na zaver sa spytal, na co je dobre IDL okrem interoperability, ja som povedal, ze ked neviem v danom jazyku vyjadrit vsetky veci potrebne pre RPC (typicky priklad je SunRPC a XDR, v C++ sa nejak rozumne neda vsetko zachytit), chcel konkretny priklad, ten som nevedel. Nakoniec horsia jednotka, lepsia dvojka. Poucenie pre dalsie generacie - ide sa HOOOODNE do hlbky, urcite je nutne precitat nieco viac ako nejaky prehladovy clanok (ani ta prezentacia od Buleja nie je kompletna), pre teoreticky pohlad urcite precitat kapitolu o RPC v Tannenbaumovi.
Analyza a navrh soft. systemov (Necasky) - Objektova analyza a navrh (UML). Pri zadavani mi povedal, ze mam hovorit o UML a uviest nejaky priklady. Popisal som nejake veci, nakreslil use case, activity, sequence state a class diagram a Necasky sa vratil, ci uz to mam. Videl asi na mne, ze uz mam toho skusania dost, tak mi navrhol, ze sa o tom mozeme porozpravat, s cim som suhlasil. Chcel vediet delenie diagramov (struktury a tie... druhe) a hlavne pre kazdy diagram na co je vlastne dobry a v ktorej faze (analyza, navrh, koceptualny/logicky model) sa pouziva. Napriklad chcel pocut, ze use case diagramy su urcene aj pre zakaznika na vizualizaciu poziadavkov, ci je mozne pouzit state diagram na modelovanie procesu (v zasade ano, ale na to je lepsi activity), ze class diagram moze zachytit konceptualny pohlad na system podobne ako ER diagram. Nejake formalne zalezitosti sa neriesili, ci ma byt sipka ciarkovana alebo plna mu bolo jedno, len chcel vediet na co su stereotypy (napriklad sa pytal, ako by som v class diagrame povedal, ze tieto entity budu DB tabulky -> spravim si na to stereotyp a pridam ho k danym triedam). Zamotali sme sa este trosku pri workflow (to UML nativne nevie, supluje to activity diagram), ci poznam nejake nastroje na to (zadrel som len tak BPEL, co je skor o orchestracii, on mi to vysvetlil a asi mu to nevadilo, ze som strelil len tak z brucha). Este sa ma pytal, ci som uz nieco niekedy modeloval a ake nastroje som pouzival. Celkovo velmi, ale velmi prijemne skusanie, bol to skor taky rozhovor, spolu s Hnetynkom najlepsi dojem z celych statnic.
Celkovo zo statnic mam pocit, ze je to dost o stasti - aka kombinacia clovek/otazka vas zastihne. Mna zastihla dobra a viacmenej nebol problem, niektori ludia dopadli horsie. Viem ze napriklad Necasky skusal jedneho cloveka XML a takmer to nedopadlo dobre, pretoze chcel od neho aspon priblizne uviest tvary dotazov v XPath, XQuery a podobne.
Ospravedlnujem sa za dlllhyyyy prispevok, dufam vsak, ze aspon niekomu pomozu aj tie drobne detaily (pretoze cele statnice su castokrat o detailoch).
Dakujem vsetkym tym, co tu za tych 6 rokov prispievali, radili a vselijako inak pomahali, pomohli ste urcite nielen mne.
A vela stastia tym, ktorych to este len caka, ci uz v zime alebo v dalsich rokoch.
